1.ST*R

Po zhone, ktorý mám vždy začiatkom roka som sa rozhodla pre predĺžený víkendový výlet v poľskej metropole Krakov.

Vo štvrtok som si vyhradila na internetový prieskum a spísanie informácií o pamiatkach (spravila som nám takého tlačeného sprievodcu, ktorého sme si vždy pri pamiatke prečítali.) ako aj vytlačenie máp, zistila som si ceny jednotlivých vstupov, pozrela vzdialenosti mojich POI.

Na oficiálnej stránke krakovských múzeí uvádzali možnosť rezervácie vstupeniek do Múzea v Schindlerovej továrni. Počet možných rezervácií na konkrétnu hodinu bol obmedzený a klesal. Nechcela som si nechať našu možnosť pozrieť si túto zaujímavosť ujsť a preto som radšej dva lístky na vstup o 11:40 v sobotu rezervovala. Istota je istota.

Ubytovanie sme mali cez booking.com zarezervované už mesiac vopred. Krásny penziónik pre asi 30 hostí s izbami bez televízora, zato ale s krbom, 5 minút peši od vlakovej stanice a 15 minút peši od centra.

V piatok sme vyrazili už o pol ôsmej ráno. Do Osvienčimu sme dorazili pred jedenástou. Parkovisko pri Auschwitz I. stojí pre autá 5,- zlt/hodinu.

Auschwitz sa dá pozrieť so sprievodcom (cca. 13,-€/2 osoby) alebo bez neho (asi polovičná cena). Bez sprievodcu to stojí len polovicu, ovšem bez sprievodcu sa dnu dostanete až po 15:00. (Zatiaľ si ovšem môžete pozrieť Auschwitz II. Kam chodí každú štvrťhodinu z Auschwitz I. bezplatný autobus)

Myslím si, že aj bez výkladu sú obe prehliadky pôsobivé. My sme nechceli čakať do tretej a tak sme išli dnu s poľskou sprievodkyňou.

Pôvodne som si myslela, že nám na prehliadku budú stačiť dve hodinky, no z Osvienčimu sme odchádzali až po 17:00.

Približne teda o piatej náš výlet pokračoval smer Krakov.

Unavení a usedení sme si o hodinku vybalili na izbe veci a vybrali sa do mesta. Hlad sa ozýval a jedným z mojich POI bola aj reštaurácia.

Hard Rock Café nesklamalo. Overená istota a človek vie, že či je v Prahe, Benátkach, Krakove alebo inde, vždy môže staviť na rovnaké jedlá o rovnakej kvalite, chuti a cirka aj cene (pečené rebierka, pikantné kuracie krídelká, pivká – spolu cca 100,-złt). Len…na stôl sme museli čakať hodinku (pri takej „vychytenej“ reštaurácii na hlavnom námestí (Rynek Główny) sa ani nečudujem) a tak sme si skrátili prechádzkou po námestí a zmrzlinou v jednej z miestnych reštaurácií.

Na izbu sme prišli až po desiatej. Spánok prišiel ako lusknutím prsta.

Raňajky dohodnuté na ôsmu spĺňali všetky naše očakávania a aj chute.

Denný program bol nasledujúci: Pozrieť si za denného svetla hlavné námestie, kostol sv. Márie (Bazylika Mariacka) zajednať lístky na prehliadky Wawelu, pozrieť Múzeum v Schindlerovej továrni, cestou späť na Wawel naobedovať sa v oblasti bývalého Židovského getta, pozrieť si Wawel a dať si opäť večeru v jednej z útulnučkých reštaurácií.

Na jeden deň veľa plánov, ale vstali sme skoro a počasie nám prialo. Sľubných 18°C cez deň je pre začiatok apríla super.

Zbalení do každého počasia na celý deň sme mohli vyraziť. Chrám sv. Márie na hlavnom námestí (Rynek Główny) síce nebol prístupný pre turistov, no ak sa človek správal dostatočne kajúcno, medzi modliacich sa zapadol. Kostol je vlastne bazilikou postavenou na konci 13. storočia na mieste staršieho románskeho kostola. Bazilika má dve veže. Jednu renesančnú a jednu gotickú. Gotická veža je vyššia (81m) a môže sa na svojom špice popýšiť dodatočne dosadenou zlatou korunou. Renesančná veža (69m) slúži dodnes ako zvonica. Dá sa ísť pozrieť aj do veže (10,-złt.) my sme si pozreli kostol a posunuli sa ďalej. Baziliku odporúčam. Nachádza sa tu jedno z najväčších stredovekých súsoší 15.storočia vytvorené majstrom Wit Stwosz. Súsošie pozostáva z dvanástich sôch vytesaných do lipového dreva s povrchovou úpravou polychrómie a pozlátenia. Teraz už päťsto-ročným sochám dával majster veľmi precízny tvar dvanásť rokov.

Ku zámku Wawel to bolo 15minút krásnymi úzkymi uličkami. Užili sme si prechádzku aj čo to pofotili.

Na Wawel sme dorazili pol hodinky po tom, ako začali predávať lístky. Lístky si treba kúpiť na konkrétnu prehliadku. Počet lístkov na každý okruh je obmedzený a cez deň hrozia na pokladniach rady. Ceny za jednotlivé expozície sú do 20,-złt.

Zvolili sme si prehliadku kráľovských komnát (18,-złt/os) a obrazu Leonarda da Vinciho (10,-złt/os). Za každý okruh sme zaplatili osobitne. Fotenie vo vnútorných priestoroch bolo prísne zakázané.

Popri rieke a po dlhšej cca. pol hodinovej prechádzke bol náš ďalší cieľ pred nami.

Múzeum v Schindlerovej továrni (v tomto bode si odporúčam pozrieť film Schindlerov zoznam – prehliadka bude o to emotívnejšia). Príjemným prekvapením bola skutočnosť, že keďže som objednala lístky dva dni dopredu cez internet, bola pre nás cena lístka 0,- złt. Ostatní v rade na lístok trošku zazerali. 🙂 Super!

Dvojhodinová prehliadka nám dala zabrať. Obed v klasickej poľskej reštaurácii v židovskej štvrti bol pre naše ubolené nohy vykúpením. Bravčové rebierka, mäsové pirohy, pivko a cola – spolu 50,-złt aj s tringeltom je naozaj dobrá cena.

Wawel bol v poobedných slnečných hodinách plný ľudí. Pred pokladňami bol „nátresk“, čo nás našťastie netrápilo. Lístky sme mali v taške.

Najskôr sme si pozreli obraz Dámy s hranostajom od Leonarda da Vinciho. Krakov je jedným zo šiestich miest, kde sú vystavené obrazy Leonarda da Vinciho. Predpokladá sa, že predlohu dámy s hranostajom mu bola Cecilia Gallerani, milenka milánskeho panovníka Lordovica Sforza il Moro. Nedovolili nám žiadnu batožinu a tak sme ruksak odložili do bezplatnej úschovne priamo v areáli. Obraz bol slabšie nasvietený, nedalo sa k nemu príliš priblížiť takže nakoľko som sa tešila na štúdiu majstrových ťahov štetcov, si viete predstaviť moje sklamanie. Celkovo si myslím, že zakúpené prehliadky nevyvolali vo mne dostatočný emočný a zážitkový dojem. Preto si myslím, že čisto prehliadka voľných priestranstiev kráľovského zámku Wawel spolu s katedrálou, kaplnkou Žigmunda a vyhliadkou z námestíčka úplne stačia. Mimochodom vo Wawelskej katedrále sa nachádza naozaj zaujímavá 4-metrová socha čierneho Krista na kríži stará až 650 rokov. Dodnes vraj spĺňa modlitby veriacich. Kaplnka Žigmunda je prístupná cez katedrálu. Biele steny kaplnky sú zvýraznené sochami z červeného mramoru, pri vchode sa nachádza náhrobný kameň kráľovnej Anny, ktorý vyrobil Santi Gucci v roku 1574. V kaplnke Žigmunda sa snúbi Taliansko s Poľskom najmä preto, že renesančná kaplnka bola pre kráľa Žigmunda I. vytvorená majstrom z Florencie, Bartolomeom Berreccim. Má nádhernú pozlátenú klenbu, ktorú si iste pri popíjaní pivka na námestíčku Wawelu všimnete.

Samozrejme nám pri čakaní na prehliadku o 16:00 dobre padlo chladené pivko a zmrzlina.

Po kultúrnom vyžití slniečko ešte stále hrialo a tak nám lavička pri rieke pod Wawelom ponúkla už naozaj potrebný pasívny odpočinok spojený s módnou prehliadkou okoloidúcich turistov z celého sveta.

Hodinku posedávania a ohrievania sa na slniečku pod Wawelom sme vymenili za večeru a potom kávičku v miestnych „vintage“ podnikov. A užívajúc si zmrzlinu sme hľadali vhodné magnetky s nápisom „Krakow“ na našu chladničku.

Jednou z dominánt po trase bola aj Stará Synagóga nachádzajúca sa vo štvrti Kazimierz. Táto oblasť bola pôvodne židovským mestom s vlastnými úradmi, školami a námestím, od okolia oddelené vysokým múrom. Stará Synagóga (nachádza sa na Szieroka ul. 24) pochádza z 15. storočia a dnes slúži ako múzeum histórie kultúry židov v Krakove.

Pozreli sme si ju len zvonka (vnútorné priestory múzea sú za poplatok 9,-złt).

Deň sa blížil ku koncu a len tak-tak sme stihli hlavné trhovisko (Rynek Głowny) na hlavnom námestí. Ceny vyššie ako vo zbytku mesta, no efekt dobrý. Na námestí Rynku Głownym sme si pri pivku obzreli aj 70 metrov vysokú poľskú šikmú vežu Ratusz. Jej vychýlenie o 55 cm spôsobila v roku 1703 neobyčajne silná víchrica. Veža mala byť už niekoľkokrát zbúraná, no dodnes tvorí šikmú impozantu hlavného námestia.

Skóre soboty – dvanásť hodín na nohách a 15 kilometrov v nohách.

Po výživných nedeľných raňajkách, zúčtovaní sa s pani majiteľkou za ubytovanie, zbalení sa a odovzdaní kľúčov sme navigáciu nastavili na soľnú baňu vo  Wieliczke. Môžeme vyraziť.

Google písal hodinu cesty. Ovšem Wieliczka začínala hneď za hranicou mesta Krakov. Zaparkovali sme na platenom parkovisku (5,-złt/ každú začatú hodinu) a vydali sa do bane. Opäť bol výber z poľského sprievodcu alebo zahraničného. Rozdiel bol 55,-złt ku 75,-złt. Zvolili sme poľskú skupinu, keďže je aj tak poľština veľmi blízka slovenčine a za tie dva dni (vrátane rádia pusteného v piatok cestou do Krakova) sme si na ňu už celkom zvykli. Prehliadka trvala tri hodiny a začínala točitými schodmi, ktoré nás zaviedli až 56 podlaží do podzemia. Priestory bane boli úžasné.

Výlet sa oficiálne skončil. Čakali nás ešte približne štyri hodiny cez Terchovú, až domov.

Dúfam, že som vám dala dobrý tip na predĺžený víkend. My sa určite do Krakova ešte vrátime.