Posledné zbytky letného slniečka nás podnietilo na spontánny, v zoznamoch neevidovaný výlet za krásami Slovenska spoza tátošov ktorí pamätajú ešte časy, keď vodiča namiesto pásov s X-bodovým uchopením pásali akurát tak prípadné traky, jeho ruky boli pri dlhších cestách sem tam zmáčané od oleja, vazelíny alebo benzínu a spolujazdec plnil okrem iného aj funkciu cúvacích senzorov 🙂
Dvaja aktívni členovia nášho Veterán Car Clubu Piešťany mali za úlohu vybrať tak hotel, ako aj program a trasu. Partia priateľov bola viac-menej istá. Náš polotajný výjazd bol naplánovaný.
Týždeň pred odjazdom už aj poslední účastníci dostali inštrukcie, kam sa približne ide, koľko to bude stáť a kde sa stretávame. Teraz bolo už na každej posádke, aby si samostatne a s dostatočnoým predstihom dala auto doporiadku, doplnila všetky tekutiny (či už pre posádky na večerné posedenie, alebo pre tátošov pre prípadný únik čohokoľvek), dotiahla všetky šróbiky, nachystala všetko potrebné náradie pre potenciálne opravy na mieste, a aj počas prejazdu.
V piatok ráno, 29.08.2014 sa 4 posádky stretli na pumpe v Novom Meste nad Váhom. Dotankovalo sa palivo do nádrží a bandasiek, dolialo aditívum a mohli sme vyraziť.
Prvá zastávka na Skalke nad Váhom nám ponúkla krásny výhľad na okolitú krajinu, ktorý sme zakusovali a zapíjali tým, čo „kufor dal“. Prvý bod a prvých približne 40 km za nami.
Nakoľko nám predpoveď hrozila v nedeľu zhoršením počasia, na Skalke sme si odhlasovali zmenu plánu a návšteva letiska v Slávnici bola presunutá z nedele na piatok. Času bolo dosť.
Cesta sa nám vinula dedinkami a naše autíčka priadli ako spokojné mačky vyhrievajúce sa na slniečku. Do Slávnice sme dorazili ešte doobeda. Na naše počudovanie tu bolo plno. Ľudia skákali podľa detailne rozplánovaného harmonogramu a nám sa naskytol krásne farebný pohľad na oblohu, kde jeden za druhým pristávali padáky na zelené trávnaté letisko pred reštauráciou. Ponaťahovali sme stuhnuté údy, dali si osviežujúcu kávu a vychutnávali si atmosféru. Čas obeda sa blížil a tak sme sa rozhodli, že zostaneme na obed. Po obede v kruhu priateľov (vlastne dvoch kruhov, lebo sme sa všetci nezmestili za jeden stôl) nasledovala obhliadka vystavených lietadiel. Lietadlá síce už nemali motory ale aj tak boli zaujímavým spestrením dňa. Popisky exponátov nám dávali informácie nielen o technických údajoch ale aj o ich histórii a využitiu.
Našli sme aj lietadlo dovezené z Piešťan a tak sme sa ako správni piešťanskí klubisti pri ňom aj odfotili, samozrejme s veteránmi.
Čas sa preklenul do druhej polovice dňa a nás ešte čakal zvyšok trasy. Pomaly sme sa vydali na cestu, ktorá sa postupne čím ďalej tým viac vnárala do zelene, až sme prechádzali už len okolo chatiek a domčekov. Zelene bolo čím ďalej, tým viac, zato mobilný signál sa pomaly vytrácal až už nik z nás nemal „ani jednu paličku“. Boli sme odrezaní od sveta, zákazníkov, zamestnávateľov, od problémov, ktoré sme nechali doma. (nevýhodu sme zistili až nasledujúci deň, ale o tom až neskôr)
Veliteľ výpravy zastavil a ukázal nám cieľ trasy. Hotel Čertov bol naozaj pekný. Vďaka ústretovému personálu sme mali vyhradené miesta v podzemnej garáži, kam nás ihneď aj odnavigovali. Hotel s welnesom, terasou, plaveckým bazénom, bowlingovými dráhami, posilňovňou a dokonca aj tenisovým ihriskom bol naozaj dobrou voľbou a všetci sme boli našim dvom organizátorom za ňu vďační.
Po príchode, ubytovaní, prvom občerstvení a odpojení bateriek v autách sa hubári vytratili smer les a zvyšok zoskupenia sa vybral na nenáročnú prechádzku po lesno-lúčnom chodníčku v blízkosti hotela. Večer, tak ako aj po zvyšok výletu sa niesol v dobrej nálade. Na druhý deň ráno sa k nám mali pridať ďaľšie dve posádky, ktoré pre pracovné vyťaženie nemohli začať výlet už v piatok. A tu nastal problém….
Ako dať v dnešnej mobilnej dobe popis trasy, resp. umiestnenia hotela, keď nemáte signál? (a verte, hľadali sme ho aj po kopcoch :-))
Ľahké riešenie – dokonca retro riešenie! Hovorí sa tomu pevná linka.
Posádky boli odnavigované a o ôsmej sme ich začali očakávať. Osem – nič, pol deviatej – nič, deväť – nič. Narastajúcu nervozitu v skupine včas prerušil príchod oneskorencov.
Boli sme kompletní. Dve Simcy Aronde Elyse, Humber, Škoda 1000, Simca 1301 a Simca 1307.
Baterky napojené, okná vyleštené, náradie v kufri a mohli sme vyraziť.
Smer Horský hotel Kohútka, výška 913 mnm, hraničná oblasť Českej a Slovenskej Republiky, Zlínsky kraj, konkrétne Nový Hrozenkov.
Kopec-nekopec, žiadne prevýšenie nebolo problémom a to či malo auto tri alebo štyri prevodové stupne. Slniečko krásne hrialo a črtal sa nám krásny deň.
Po príjazde do cieľa sme zoradili našich plechových tátošov a určili si čas, kedy sa stretneme na obed. Zavelenie rozchodu opäť vyhnalo hubárov do útrob lesa. Ostatní sa podľa nálady a možností rozišli na doobednú prechádzku. Na obed sme si nemohli nedať odporúčané čučoriedkové buchty. Boli vynikajúce. Milo nás potešil aj fakt, že sme v českom hoteli mohli platiť slovenskými eurami. Posilnení a dobre naladení sme sa vrátili na náš hotel Čertov, kde nás čakala živá hudba a čerstvý guláš. Každý si prišiel na svoje.
V nedeľu ráno bolo viditeľé zhoršenie počasia a tak pri opätovnom prehodnotení spätnej trasy sme sa rozhodli spríjemniť si posledný deň obedom v Trenčianskych Tepliciach.
Polotajný výlet Javorníky 2014 kamarátov z Piešťanského Veterán Car Clubu bol krásnym rozlúčením sa s letom a verím, že na budúci rok opäť vymyslíme výlet, kde budeme môcť objavovať zákutia Slovenska z našich krásnych veteránov.
Celá debata | RSS tejto debaty