Neočesaná rýchlo hádžem do kabelky telefón a kľúče a vyrážam autom na vlakovú stanicu.
Samozrejmeee …
Predomňa sa pichne vodič ktorý asi včera úspešne absolvoval autoškolu.
Vlečieme sa 40kou.
…a môj vlak sa nezadržateľne blíži k Mestu.
Moje nervy zlyhávajú a s motorom vytočeným na maximum (ako aj moje nervy) obieham toho debila s napočudovanie dobrým pocitom a „letím“ ďalej.
Zhodnocujem…
…Ušetrených asi 20 sekúnd.
OK.
Ešte že je kde zaparkovať. Fuknem auto medzi dve ďalšie, zamykám a ako sa mi len dá vrámci tých blbých opätkov co som si dnes dala, utekám k perónu.
…
Jasneeee…
Mávam vlaku.
Zmeškala som ho tak o…10 sekúnd.
Teraz, niečo pred šiestou ráno mi zostáva prehodnotiť oportunity costs.
Buď pôjdem na 6:22 do Bratislava Nové Mesto, tam prestup na Hlavnú stanicu. Alebo priamo na Hlavnú stanicu, ale čakať na vlak hodinu.
Rozdiel v príchode….15 min.
Ako… čo budem robiť na stanici hodinu?
Vo vestibule si užívať spolunažívanie s bezdomovcami, alebo ísť do reštiky a tam za hodinu zbodnúť od nudy za vagón kravín?
Idem na zrýchlený, aspoň si užijem krajinu pri tých x zastávkach v mestách, dedinách a …na rázcestiach.
Ukľudňujem sa.
Nevadí… kašľať na to. Kávička na peróne mi vyplní voľných 20 min, čo ma delia od prvého vlaku.
Káva je asi taká ako tá reklama na ňu vo vestibule. Nič zaujímavé, k čomu by som sa mala vracať.
…
Hľadám vozeň s „normálnymi“ sedačkami. Všade len čistá umelina bez opierok na hlavu s predelenými, anatomicky vytvarovanými modernými sedadlami. Vagón vysvietený ako na prvého mája. Ako…ja viem, že to sem dali aby individuá nemohli spávať vo vlakoch…ale PREČO to robia mne? Pracujúcemu „ľudu“ ktorý chce ráno, bez zbytočného prebudenia sa, len pokračovať v prerušenom nočnom spánku až po Bratislavu. 🙂
Vyberám si miesto.
Keď sa darí, tak sa darí.
Vlakvedúca si asi povedala ze vyzeráme mdlo a moc prispato, lebo ju upodozrievam, ze niekde otvorila vetračku (alebo nám predvádza novú modernú klimatizáciu?).
Sedíme v bundách a kabátoch (poniektorí aj čiapkach).
Že… užime si decká zimu, kým sa dá…
Už asi nezaspím.
Beriem mobil a vyťukávam na klávesnici tento príbeh…