Ako sa blížim vlakom do BA, pohľadom z okna zisťujem, že začína pršať.
Ako jasneee. Nemám dáždnik, tak tu MUSÍ pršať.
Počkať!
Veď vlastne ja som na vine!
Múdre knihy o úspechu hovoria, aby si nemyslel na to čo nechceš, ale na to, čo chces. A hviezda, na čo myslela ráno pri pohľade na dáždnik?
„Hádam nebude pršať…“
Namiesto motivačného: „Hádam bude svietiť slnko.“
Záhada vyriešená. Logika nepustí. Som na vine, že v BA prší.
Motivátor, čo napísal tú knihu, by bol na mňa hrdý.
Ja zase, keby som si včera pozrela predpoveď počasia, by som bola dnes suchá…