Nedá mi nereagovať. Možno len v krátkosti, ale predsa.
Pred pár minútami som si prečítala príspevok pána Martoviča ohľadne podpory zamestnania mladých ľudí.
Reflektujem najmä na rozhorčenie, že by mal štát viac prispievať na odvody „mladých“ (s Vašim dovolením tak budem nazývať ľudí do 29 rokov).
Prispievanie nie je len o štáte, ale nakoľko sa nachádzame v EÚ a nemalým podielom sa na spoločných financiách EÚ aj podieľame (z pohľadu takého malého štátu ako je SR), musí/mala by, táto podpora smerovať aj z tejto strany.
Kvitujem snahu štátu podporovať zamestnávanie mladých ľúdí – viem, že by sa tu malo čo-to zmeniť, ale aj snaha sa cení.
……A som realista, aj takéto snaženie je lepšie ako žiadne.
Netreba zabúdať ale aj na to, že z EÚ-Fondov sme dostali celkom slušný balík peňazí na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Z tohto balíka sú uhrádzané kompletné náklady zamestnávateľa na minimálnu mzdu po dobu jedného roka, pričom potreba udržania miesta je na tri roky.
Ktorý zamestnávaľ to nevyužije?
Zamestnanec zadarmo na jeden rok a po ukončení obdobia (zaúčania sa do výrobných procesov, predaja, nákupu, kalkulácií,…), mám fundovaného zamestnanca, poznajúceho moju firmu a zžitého s procemi v nej, ktorého sa snažím si udržať čo najdlhšie.
Po prijatí predstavuje nový zamestnanec pre svojho zamestnávateľa hlavne náklad.
Musí mu zaplatiť mzdu, odvody, dane, zaučiť ho na pracovnú pozíciu, kúpiť mu pracovné pomôcky a prostriedky, znášať jeho prvotné pracovné neúspechy spojené so zaúčacím procesom.
Akonáhle je zamestnanec oboznámený so svojou prácou, dokáže produkovať zisk a tým pádom si „na seba zarobiť“ a stáva sa pre zamestnávateľa dôležitým prvkom výrobného procesu, neoddeliteľnou súčasťou firmy.
Niekomu trvá zaúčanie dlhšie, inému kratšie, ovšem 12 mesiacov je už skôr potrebných na úplnú zmenu pozície, profesie a aj odvetvia. Práve preto si myslím, že rok je viac než len štedrá ponuka, ktorú by bolo treba do budúcna zvážiť a možno prerozdeliť financie radšej na viac voľných potenciálnych miest na kratšie obdobie 9tich mesiacov.
Čo je oproti tomu absolventská prax? Akurát tak vyhadzovanie peňazí do vzduchu. Nesnaží sa tak absolvent, ako aj zamestnávateľ. (česť výnimkam!)
Takže pán Martivič, ako vidíte, možnosti sú pestré, stačí vynaložiť ťiež trošku snahy a ochoty danú podporu získať.
Ak by som mala upozorniť na niečo opomínané, tak skôr na nezamestnaných s vyšším vekom. Tu sú stimuly slabšie, ba priam mizivé a pritom by stačili oveľa menšie pomoci, nakoľko sa predsalen jedná o ľudí s praxou a pracovnou minulosťou.
Práci nazdar!