Rozhovor na bežnom pondelkovom klubovom stretnutí VCC Piešťany pred tým ako to začalo:
-“Ideš na výjazd?“
-“Kedy?“
-“29.-30.09.2012“
-“A kam?“
-“Nestaraj sa! Prejde sa spolu cca 300 km a budeš si platiť ubytovanie aj stravu. Tak ideš?“
-“No dobre teda, idem“
-“OK, tak si ťa píšem“
…takto sa nás prihlásilo 19 a dvojčlenný dobrovoľný organizačný výbor sa dal do vybavovania akcie.
V sobotu ráno sa zišlo 8 veteránov a jedno sprievodné vozidlo na nemenovanej pumpe v Piešťanoch. Tí s väčšou spotrebou si ešte doplnili nádrže benzínom a aditívom, posilnili sme sa, určíli si cieľ a trasu cesty a vyrazili sme. Deväť áut o osemnástich ľuďoch.
Všetci sme sa jednomyselne zhodli, že pôjdeme za sebou, no určite to nebude kolóna 🙂
Prvá zastávka bola v Bratislave. Kto potreboval, dotankoval, popreťahoval kosti, dal si kávu, cigaretku čí zjedol nachystanú desiatu. Tu sa už presnejšie zadefinoval cieľ cesty – tak motoristický, ako aj kultúrny.
….a cesta mohla pokračovať.
…..kývanie s úsmevom povolené.
Naše auto priadlo ako mačiatko. Radosť nám robil aj fakt, že teplota motora sa poslušne držala pod 90°C a tak sa nám črtala vidina krásneho víkendu.
Prešli sme Slovenskom, Bratislavou, vinuli sme sa vedľajšími cestami Rakúska ako krásny historický farebný had.
Na obed sme hladní a v dobrej nálade dorazili do malebného mestečka Burgenlandu – Neusiedl am See. Podľa inštrukcií, ktoré dostali naši organizátori, sme zaparkovali pri budove s veľkým rohlíkom nad vchodom, kde nás už čakal jeho majiteľ, inak už niekoľkoročne pravideľný účastník akcií Piešťanského Veterán Klubu – pán „N“. Zaparkovali sme a prijali pozvanie majiteľa na kávu a chrumkavé pečívo priamo z výroby. Niektorí sa ovšem zdržali na parkovisku aby trošku „usmernili“ správanie jedného veterána, ktorý začínal štrajkovať a odmietal preradiť – náhodou to bolo auto, ktorým som sa viezla ja… 🙂
Kávička nás vzpružila, pečivo zahnalo prvotný hlad a tak sme po odovzdaní symbolického darčeka pánovi „N“ opäť mohli vyraziť – tentoraz obdivovať (samozrejme so súhlasom) veteránskych miláčíkov rakúskych majiteľov.
Krása a úžas!
Naleštení miláčikovia pyšných veteránistov nám poskytovali pohľad, ktorý si priam pýtal ich zväčnenie fotoaparátom. A tak sme fotili a nasávali informácie, ktorými nás zahlťovali majitelia.
Veteráni neboli tým jediným, čo v nás zanechalo dojem. Dozvedeli a presvedčili sme sa na vlastné oči, ako sa vyrába pečivo a to od nákupu múky až po odbytové stratégie.
Ďaľším milým prekvapením bol pre nás priam gastronomický zážitok prichystaný pánom „N“, ktorý celú našu výpravu (teraz už 19 ľudí, nakoľko sa k nám pripojil ďaľší náš člen) pohostil niekoľkochodovým obedom a večerou v štýle Burgenlandskej hostiny spolu s ochutnávkou 41-ročného vína vyrobeného priamo pánom „N“.
Po noci strávenej v cudzej krajine, v cudzej hotelovej izbe, v cudzej posteli a po „povinných“ fotkách so snáď všetkými ubytovanými hosťami, sme utreli autíčka od prachu a rannej rosy a po roztlačení ďaľšieho štrajkujúceho veterána vyrazili cez cestu tiahnucu sa popri viniciach k jazeru Neusiedler See.
Veľká romantická mláčka s tekvicovými trhmi na pobreží si nás získala nie tak tým neutíchajúcim vetrom, ktorý sa opieral do našich áut, ale sa „zahryzával“ aj do nás počas prechádzky po móle, ale skôr tým kľudom a pokojom mimosezónneho „ruchu“.
S pánom „N“, ktorý sa nám venoval celý víkend sme sa rozlúčili, zahryzli sa do bravčových dobrôt miestneho trhu a posilnení vyrazili na cestu domov.
Dojmy úžastné, zážitky ešte na ďaľšie spomínanie, no už nás to ťahalo domov.
Mohli sme si povedať: kolóna…… čakanie….
V Bratislave sme sa „roztrhali“ a do Piešťan už dorazili v menších skupinkách alebo jednotlivo.
Krásny zážitok nám už pripomínajú len fotky v počítači a posunutá ručička na váhe 😉